[ úvod ] [ projekt "Turistické chodníky" ]

Projekt: "Turistické chodníky" - Chodník 5.

Náučný chodník okolím Vernára

Návrh náučného chodníka Vernár - Človečia hlava - Vernár

[ diskusia ]


Priebeh trasy:
Vernár - Mlynná - Javor - Človečia hlava - Borzov - Falštín - Príslopok - Vernár

Zobrazenie na mape:

- čierna farba predstavuje trasu navrhovaného chodníka

- navrhnutý okružný náučný chodník prechádza celou dĺžkou po už existujúcich chodníkoch, lesných, spevnených a asfaltových cestách alebo komunikáciách

- navrhovaná trasa neprechádza žiadnou prírodnou rezerváciou alebo iným maloplošným chráneným územím


Všetky tabule su obohatené o ilustračné obrázky z danej oblasti

Informačné tabule:

1. Obec Vernár
Horská obec Vernár leží v západnej časti Národného parku Slovenský raj v doline Vernárského potoka obklopená bohato zalesnenými vrchmi. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 778 m.n.m. Obyvatelia sa pôvodne živili ťažbou a spracúvaním dreva, výrobou dreveného riadu, šindľu, dreveného uhlia a chovom dobytka.

V obci sa dodnes zachovali zvyky, pôvodný ľudový odev a nárečie. Obyvatelia obce sa aktívne zapojili do bojov v SNP, najtvrdšie boje prebiehali v miestach dnešnej NPR Vernárskej tiesňave.

Prvá písomná zmienka o obci Vernár pochádza z roku 1295. Zakladateľom obce bol Verner, syn Jána (Hansa) zo Žakoviec, ktorého rodina Görgeyovcov poverila na základe tzv. "šoltskej dohody" vybudovať osadu. Zároveň prvým osadníkom dovolili postaviť si domy, vyklčovať územie a zúrodniť ho.

Z výsad obce hodno spomenúť, že richtár mohol súdiť menšie spory, občania si mohli zvoliť farára, v každom dome mohli variť pivo, čo bola výsada len mešťanov a 15 rokov po založení nemuseli platiť poplatky.

Obec bola, ako ostatné na území Spiša, založená na zákupnom práve. V zápisoch sa spomína ako Villa Verneri, Wernar, Vernár. Zmluvnú listinu, potvrdenú pečaťou, vydal úradne spišský gróf Bald.

2. Mapa
Kreslená mapa západnej časti Národného parku Slovenský raj.

3. Čo tu rastie

- tabuľa informuje návštevníkov o stave flóry na trase náučného chodníka.

4. Čo tu žije
- tabuľa informuje návštevníkov o stave fauny na trase náučného chodníka

5. Človečia hlava
(1269 m.n.m.)

Jeden z najvyšších vrchov v Slovenskom raji. Vytvára hranicu medzi Slovenským rajom a Nízkymi Tatrami. Poskytuje výhľady na Kráľovu hoľu, Prednú hoľu, Vysoké Tatry a do doliny Vernárskeho potoka.

Legenda o lese Človečia hlava
Je u nás les, čo sa volá Človečia hlava. Bývali v ňom psohlavci, ľudožrúti. Keď upálili človeka, tak ho ihneď zabili. Po lese chodili, motali sa tam stále, na ľudí volali, aby ich zlákali, aby šli za nimi, a potom ich zabili. Ja sa už na to nepamätám, ale ešte moji starí rodičia to spomínali.

Raz ale sa stalo, že jeden takýto psohlavec pil na studienke vodu. Bol pritom hlboko zohnutý a prišiel jeden z našich ľudí a klopol toho psohlavca po hlave. Potom mu sekerou odrúbal hlavu. Odvtedy toto miesto, tento les volajú Človečia hlava.

Ale ľudia hovoria, že ešte aj potom sa tam tí psohlavci objavovali, po lese chodili, ľudí lákali. To neboli zbojníci, ale akési bandy. Nebol to ani človek, ani pes. Jedno oko mal na čele. Akýsi divní ľudia to boli. Psohlavci ich volali.

6. Vernárske lúky na Borzove
- horské lúky s výskytom vzácnych rastlín
- podrobné opísané zloženie lúk na Borzove

7. Falštín
Pôvodne miesto založenie obce Vernár, kedysi tu stála malá osada Falkstein.

8. NPR Vernárska tiesňava
Územie sa rozprestiera v nadmorskej výške 725-1110 m.n.m.. Zaberá morfologicky výrazný skalný chrbát vybiehajúci západne - juhozápadne od kóty Tri kopce. Geologický podklad tvoria ladinské dolomity s typickým ostrohranným rozpadom.

Rezervácia bola vyhlásená na ochranu lesných spoločenstiev v extrémnych lokalitách bukového až smrekovo-bukovo-jedľového lesného vegetačného stupňa. Má druhovo veľmi pestré a bohaté zastúpenie rastlín zo spoločenstiev Erico-Pinion, kde v stromovej etáži dominuje borovica lesná a miestami smrekovec opadavý s prechodom do skalných spoločenstiev. Na dne údolia sú zachované fragmenty horského jelšového lesa, v ktorom rastie vzácny reliktný a ohrozený druh Jazyčník sibírsky. V okrajových častiach rezervácie sú spoločenstvá zväzu Fabion sylvaticae.

Rezervácia svojou vysokou prírodovednou hodnotou patrí medzi najhodnotnejšie časti Slovenského raja.

Propagácia chodníka:
1. Noviny vydávané mikroregiónom Slovenský raj
2. Internetové noviny
3. Internetový portál www.slovensky-raj.sk
4. Internetový turistický sprievodca www.slovenskyraj.org
5. Vydanie vlastného viacjazyčného propagačného materiálu s podrobným popisom chodníka, zobrazením na mape, výškovým profilom, ...
6. Všetky dostupné regionálne média.



Diskusia

Pridať príspevok

* - povinný údaj
Meno:* Text:*
Mesto:
Predmet:

Príspevky

Mio, 2007-07-11 12:57:37

Tento chodnk by som nezatracoval,prve naopak,pova?ujem ho za ere?niku na ?ahake z nvrhov a mo?n?ch varint chodnkov v uvedenej Vernrskej oblasti.Dokonca by som ho potiahol z loveej hlavy po hrebeovej ponej ceste medzi Korytom a Zvratn?m a? hore ku prameni Vernrky a zabil tak dve muchy jednou ranou a smerom dole od pramea Vernrky by som to stoil pri odboke ponej cesty z Koryta na Brestov jamu doava na chodnk,ktor? tam zana,pokrauje po avom svahu Koryta a pod Skalicami navzuje na u? zakreslen? chodnk do Javora.V sasnej dobe je sce riadne "zarban?" minuloronou snehovou kalamitou a stra?ne zarasten? trvou,ale myslm si ,?e by to mohlo posl?i ako dobr? nmet pre mlad?ch na brigdu pri isten chodnka.

ubo?, SNV, 2006-05-18 15:08:19

Jasn vyjdrenie,poda ma to neprejde od "ns". Vtie zemie - v?skyt a monitorovanie druhov. Borzov sa kos.
Tto alternatva nie je celkove vhodne zvolen.
Rad?ej menej ako viac.

Milan, 2006-05-18 13:17:29

Pri tomto chodniku je problem s vtacim uzemim. Pohybuje - lieta - tu orol, ktory chce byt neruseny :) Taktiez je to na zvazenie.