|
Priebeh trasy:
Vernár - Vernár Píla - Pomedzi skaľa - Poľana - Príslopok - Štyri prúty - Falštín - Jama - Hranovnícke pleso - Vernárska tiesňava - Vernár
Zobrazenie na mape:
- čierna farba predstavuje trasu navrhovaného chodníka
- navrhnutý okružný náučný chodník prechádza celou dĺžkou po už existujúcich chodníkoch, lesných, spevnených a asfaltových cestách alebo komunikáciách
Informačné tabule:
1. Obec Vernár
Horská obec Vernár leží v západnej časti Národného parku Slovenský raj v doline Vernárského potoka obklopená bohato zalesnenými vrchmi. Rozprestiera
sa v nadmorskej výške 778 m.n.m. Obyvatelia sa pôvodne živili ťažbou a spracúvaním dreva, výrobou dreveného riadu, šindľu, dreveného uhlia a chovom
dobytka.
V obci sa dodnes zachovali zvyky, pôvodný ľudový odev a nárečie. Obyvatelia obce sa aktívne zapojili do bojov v SNP, najtvrdšie boje prebiehali v miestach
dnešnej NPR Vernárskej tiesňave.
Prvá písomná zmienka o obci Vernár pochádza z roku 1295. Zakladateľom obce bol Verner, syn Jána (Hansa) zo Žakoviec, ktorého rodina Görgeyovcov poverila
na základe tzv. "šoltskej dohody" vybudovať osadu. Zároveň prvým osadníkom dovolili postaviť si domy, vyklčovať územie a zúrodniť ho.
Z výsad obce hodno spomenúť, že richtár mohol súdiť menšie spory, občania si mohli zvoliť farára, v každom dome mohli variť pivo, čo bola výsada len
mešťanov a 15 rokov po založení nemuseli platiť poplatky.
Obec bola, ako ostatné na území Spiša, založená na zákupnom práve. V zápisoch sa spomína ako Villa Verneri, Wernar, Vernár. Zmluvnú listinu, potvrdenú
pečaťou, vydal úradne spišský gróf Bald.
Všetky tabule su obohatené o ilustračné obrázky z danej oblasti
2. Mapa
Kreslená mapa západnej časti Národného parku Slovenský raj.
3. Čo tu rastie
- tabuľa informuje návštevníkov o stave flóry na trase náučného chodníka.
4. Čo tu žije
- tabuľa informuje návštevníkov o stave fauny na trase náučného chodníka.
5. NPR Vernárska tiesňava
Územie sa rozprestiera v nadmorskej výške 725-1110 m.n.m.. Zaberá morfologicky výrazný skalný chrbát vybiehajúci západne - juhozápadne od kóty Tri kopce.
Geologický podklad tvoria ladinské dolomity s typickým ostrohranným rozpadom.
Rezervácia bola vyhlásená na ochranu lesných spoločenstiev v extrémnych lokalitách bukového až smrekovo-bukovo-jedľového lesného vegetačného stupňa.
Má druhovo veľmi pestré a bohaté zastúpenie rastlín zo spoločenstiev Erico-Pinion, kde v stromovej etáži dominuje borovica lesná a miestami smrekovec
opadavý s prechodom do skalných spoločenstiev. Na dne údolia sú zachované fragmenty horského jelšového lesa, v ktorom rastie vzácny reliktný a ohrozený
druh Jazyčník sibírsky. V okrajových častiach rezervácie sú spoločenstvá zväzu Fabion sylvaticae.
Rezervácia svojou vysokou prírodovednou hodnotou patrí medzi najhodnotnejšie časti Slovenského raja.
6. Falštín
Pôvodne miesto založenie obce Vernár, kedysi tu stála malá osada Falkstein.
7. Jama - výhliadkový bod
Výhľadový bod Jama sa rozprestiera juhozápadne od Hranovníckeho plesa.
Kopec je charakteristický rozľahlou lúčnatou plochou v tvare veľkej jamy, odtiaľ pochádza názov.
Vrchol Jamy umožňuje panoramatický výhľad na západnú časť Národného parku Slovenský raj, na Národnú prírodnú rezerváciu Vernárska tiesňava,
pohorie Nízkych Tatier s dominantnou Kráľovou hoľou.
8. PP Hranovnícke pleso
Ochrana travertínových terás a útvarov, ktoré sa vytvorili v pleistocéne. Na sútoku Vernárského a Teplého potoka sa usadzovaním mineralizovaných
vôd vytvorili tieto terasy v troch úrovniach. Ich krasovatením a mechanickým rozrušovaním vznikli krasové fenomény, ktoré majú na hornej úrovni
charakter skalného mesta.
Pochádza odtiaľ najstarší nález nástrojov neandertálskeho človeka v oblasti Slovenského raja (paleolit, medziľadová doba riss/wurm) zaliatych
v travertínoch spodnej terasy Hincavy - cca 70 000 rokov staré.
9. Vernárska tiesňava v období SNP
V období SNP prebiehali v okolitých lesoch Vernára prudké boje o udržanie obce. Asi najtvrdšie boje prebiehali práve v miestach dnešnej NPR Vernárskej
tiesňave, ktorá tvorí vstupnú bránu do obce Vernár.
Práve strmé skalné steny slúžili ako dobré východiskové miesto pre dlho odolávajúcich partizánov značnej nemeckej presile.
Najužšiu časť Tesniny, ako ju domáci nazývajú využili na zablokovanie nemeckých tankov a znemožnili im vstup do obce. Dôkazom toho sú dnes stopy
po odstreľovaní skalných stien na zablokovanie prístupu do obce.
Propagácia chodníka:
1. Noviny vydávané mikroregiónom Slovenský raj
2. Internetové noviny
3. Internetový portál www.slovensky-raj.sk
4. Internetový turistický sprievodca www.slovenskyraj.org
5. Vydanie vlastného viacjazyčného propagačného materiálu s podrobným popisom chodníka, zobrazením na mape, výškovým profilom, ...
6. Všetky dostupné regionálne média.
|
