Priebeh trasy:
Kopanecká cesta - Hlaviny - Vernár - Bušová - Kešeľová diera - Zálom - Veľká Hudrová - Pusté Pole
Zobrazenie na mape:
- čierna farba predstavuje trasu navrhovaného chodníka
- navrhovaná trasa neprechádza žiadnou prírodnou rezerváciou alebo iným maloplošným chráneným územím
- navrhnutý cyklo-lyžiarský náučný chodník prechádza celou dĺžkou po už existujúcich chodníkoch, lesných, spevnených
a asfaltových cestách alebo komunikáciách
Všetky tabule su obohatené o ilustračné obrázky z danej oblasti
Informačné tabule:
1. Pramenná oblasť Veľkej Bielej vody
Veľká Biela voda, najväčší prítok Hornádu na území Slovenského raja pramení v severných svahoch Kopanca.
Spočiatku malá horská bystrina nadobúda charakter väčšieho toku a vytvára dolinu Veľkej Bielej vody, do ktorej postupne vyúsťujú dolina
Blajzloch s rovnomenným potokom, ktorý tesne pred jej vyústením vytvára umelú vodnú nádrž Blajzloch, ďalej potoky tvoriace tiesňavy Veľký Sokol,
Piecky a Suchú Belu.
Pred turistickým centrom Podlesok vytvára Veľká Biela voda krátky kaňonovitý úsek Tesninu, za ktorým opúšťa svoju dolinu a tečie dnom Hornádskej
kotliny až k ústiu do rieky Hornád v mieste, kde začína atraktívny kaňon Prielomu Hornádu. Toto miesto sa nazýva Hrdlo Hornádu.
Dno doliny Veľkej Bielej vody je charakteristické početnými mokraďami s výskytom vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov.
2. Obec Vernár
Horská obec Vernár leží v západnej časti Národného parku Slovenský raj v doline Vernárského potoka obklopená bohato zalesnenými vrchmi. Rozprestiera
sa v nadmorskej výške 778 m.n.m. Obyvatelia sa pôvodne živili ťažbou a spracúvaním dreva, výrobou dreveného riadu, šindľu, dreveného uhlia a chovom
dobytka.
V obci sa dodnes zachovali zvyky, pôvodný ľudový odev a nárečie. Obyvatelia obce sa aktívne zapojili do bojov v SNP, najtvrdšie boje prebiehali v miestach
dnešnej NPR Vernárskej tiesňave.
Prvá písomná zmienka o obci Vernár pochádza z roku 1295. Zakladateľom obce bol Verner, syn Jána (Hansa) zo Žakoviec, ktorého rodina Görgeyovcov poverila
na základe tzv. "šoltskej dohody" vybudovať osadu. Zároveň prvým osadníkom dovolili postaviť si domy, vyklčovať územie a zúrodniť ho.
Z výsad obce hodno spomenúť, že richtár mohol súdiť menšie spory, občania si mohli zvoliť farára, v každom dome mohli variť pivo, čo bola výsada len
mešťanov a 15 rokov po založení nemuseli platiť poplatky.
Obec bola, ako ostatné na území Spiša, založená na zákupnom práve. V zápisoch sa spomína ako Villa Verneri, Wernar, Vernár. Zmluvnú listinu, potvrdenú
pečaťou, vydal úradne spišský gróf Bald.
3. Mapa
Kreslená mapa západnej časti Národného parku Slovenský raj.
4. PR Barbolica
Ochrana krajinárskej dominanty nad obcou Vernár. Skalný masív vápencového zloženia, s hojným výskytom teplomilných a chladnomilných druhov rastlín,
typických pre vápencové bralá. Zo živočíchov tu dominuje najmä jelenia zver.
5. Fauna
Opis živočíchov žijúcich v západnej časti Národného parku Slovenský raj doplnený o fotografie.
6. Flóra
Opis rastlinstva v západnej časti Národného parku Slovenský raj doplnený o fotografie.
7. Kešeľova diera
Skalný otvor pod východnými svahmi Prednej hole dlhý niekoľko metrov, bez výraznej kvapľovej výzdoby. Vznikol eróznym pôsobením toku potoka
vtekajúceho do podzemia v týchto miestach.
Kešeľova diera je opradená množstvom povestí.
8. NPR Hnilecká jelšina
Zachovalé alúvium rieky Hnilec, v ktorom majú dobré ekologické podmienky spoločenstva horských karpatských jelšových lesov
a rašelinno-slatinných lúk.
Nachádzajú sa tu viaceré chránené a ohrozené druhy rastlín. Najčastejším druhom je Žltohlav obyčajný a Prvosienka pomúčená.
Optimum rozšírenia má reliktný druh našej flóry Jazyčník sibírsky, ktorý patrí medzi chránené a ohrozené druhy Slovenska.
Rieka Hnilec poskytuje dobré existenčné podmienky pre Vydru riečnu, Čerebľu obyčajnú, Mihuľu potiskú a ďalšie druhy vodných
a pri vode žijúcich živočíchov.
Propagácia chodníka:
1. Noviny vydávané mikroregiónom Slovenský raj
2. Internetové noviny
3. Internetový portál www.slovensky-raj.sk
4. Internetový turistický sprievodca www.slovenskyraj.org
5. Vydanie vlastného viacjazyčného propagačného materiálu s podrobným popisom chodníka, zobrazením na mape, výškovým profilom, ...
6. Všetky dostupné regionálne média.
|
Diskusia
|
Príspevky |
ubo?, 2006-09-27 21:50:20
Popod Strm pr na trase SNP (erven znaka) to nie je mo?n - kvli ternu,kde by do?lo k znanej erzii pdy,nakoko je to aj tak extrmne.
Trasa Dob?in -Voniarky - Pod Hanisej - Ni?n zhrada - D..J. pripad v vahu.
Prepojenie Besnk - Pod Hanisej cez Dankov ponad SchlosserJohanov dolku je lep?ie ako cesta Hrdinov SNP a tie? ako alternatva
|
Milan, 2006-05-23 15:06:31
Ked som pozeral do mapy cyklotras, tak tam chyba uz iba prepojenie vernara a dobsinskej ladovej jaskyne. je to sice trasa po ceste I. triedy, ale aj tak by toto prepojenie bolo treba zrealizovat. Na sedeni sme sa bavili o vedeni cyklotras okolo slovenskeho raja, takze taketo prepojenie bude potrebne.
Jednou z navrhovanych moznosti je prepoj z pusteho pola na besnik a odtial po ceste snp smerom do ladovej jaskyni = je to uz prilis narocna trasa ale do uceleneho okruhu padne ako "ri na ?erbe" :). Dedinky chcu realizovat cyklotrasu z dediniek na voniarky a dobsinsku ladovu jaskynu.
|
Bufy, 2006-05-19 17:24:03
Velmi si zelam, aby tento chodnik presiel v celej svojej navrhovanej dlzke. Je to totiz zaujimava pekna trasa, ktora sa da bez problemov absolvovat na bicykli alebo v zime na lyziach. Ohladom zamadzenia vstupu turistov do Keselovej diery asi nespravime nic, len ak ju celu zamrezujeme a to by som urcite nechcel.
|
ubo?, SNV, 2006-05-18 14:54:29
Ohadom tej jaskyne nie sme proti prstupu k nej, dal by sa tu vybudova nun? panel(popis jaskynnho ponoru) ale hor?ie aby nevstupovali do nej nv?tevnci, sksim to konzultova s kolegami aj s jaskyniaraom zo speleoklubu Slovensk? raj.Nvrh sa mi pi, no dohoda mus by aj s vlastnkmi pozemkov. Prejdeme,uvidme
Str?ca NP
|
Milan, 2006-05-17 15:23:30
Prva cast trasy (Kopanecka cesta - Vernar) v pohode, to pokracovanie na Puste pole uz nebude take jednoduche (vtacie uzemie). Treba si to prejst a uvidia. Tiez sa sprave NP nie velmi pacila navsteva Keselovej diery, ale neboli jednoznacne proti.
Taktiez tu sprava NP navrhla presunut existujuci chodnik 'cervena znacka' od Zabkovej na Hlaviny, aby to islo popri jednom, avsak horska sluzba mala na to iny nazor, aby cyklisti neohrozovali chodcov, takze malo by to ostat tak ako to je.
|
|